Formy a štádiá demencie

Symptómy demencie

Demencia predstavuje súbor príznakov, ktorý môže vyplývať z rôznych príčin. Tento súbor príznakov môže byť pomerne heterogénny vzhľadom na typ (napríklad v rámci kognície či správania) aj vzhľadom na závažnosť symptómov.

 

Kľúčové príznaky demencie zahŕňajú:

  1. Zhoršenie kognície: Pamäťové poruchy nie sú výlučným príznakom demencie. Narušenie kognície môže znamenať problémy s pozornosťou a koncentráciou, pamäťou, rečou, exekutívnymi funkciami, sociálnou kogníciou, zrakovo-priestorovými schopnosťami a používaním predmetov (pre príklady a vysvetlenia pozrite Druhú úroveň vedomostí, časť „Kognitívne symptómy pri demencii“).  

  2. Zníženie schopnosti zvládať činnosti každodenného života: Objavuje sa najprv pri komplexných (alebo inštrumentálnych) úlohách, akými sú napríklad výkon v práci, organizácia domácnosti, plánovanie dovolenky či spravovanie financií. Neskôr sú ovplyvnené aj jednoduchšie (či základné) úlohy, vrátane samostatného cestovania, prípravy jedla, užívania liekov, výberu vhodného oblečenia či udržiavania osobnej hygieny. Ľudia s demenciou napokon potrebujú asistenciu pri kúpaní, jedení, upravovaní sa alebo zorientovaní sa aj v známom prostredí.

  3. Behaviorálne a psychologické symptómy demencie (BPSD): Reprezentujú široké spektrum príznakov, zahŕňajúce apatiu, stratu iniciatívy, dysforickú náladu, agitáciu, poruchy vnímania, blúdenie či bezcieľne kráčanie (najmä pri Alzheimerovej chorobe), nedodržiavanie sociálnych pravidiel, impulzivita, prejedanie sa, stereotypné a opakujúce sa správanie (najmä pri frontotemporálnej degenerácii) či živé halucinácie (najmä pri chorobe s Lewyho telieskami). Behaviorálne zmeny sa dejú najmä z dôvodu nesúladu medzi kapacitami človeka s demenciou a požiadavkami prostredia. Je dôležité vedieť, že tieto problémy sú príznakom demencie a neobviňovať za ich prítomnosť človeka s demenciou.

  4. Fyzické symptómy: Demencia nespôsobuje len problémy v kognícii, správaní a nálade, ale ovplyvňuje taktiež telo. Pri Alzheimerovej chorobe sa symptómy objavujú v neskorších štádiách (napríklad inkontinencia), ale pri niektorých iných typoch demencie sa môžu objaviť taktiež relatívne skoro (napríklad parkinsonovské symptómy pri ochorení s Lewyho telieskami alebo hyperfágia pri frontotemporálnej demencii).

Štádiá demencie

Existuje niekoľko štádií zhoršenia kognitívnych funkcií: subjektívny pokles kognitívnych funkcií, mierna kognitívna porucha, ľahký stupeň demencie, stredne ťažký a ťažký stupeň demencie. Tieto štádiá však nie sú striktne oddelené. Demencia, najmä pri neurodegeneratívnych ochoreniach, je kontinuom, a medzi štádiami neexistujú jasné hranice. Štádiá sú primárne definované schopnosťou zvládať aktivity každodenného života.

Subjektívny pokles kognitívnych funkcií

  • Subjektívny pokles kognitívnych funkcií značí, že človek vníma, že jeho kognitívny výkon nie je taký, ako v minulosti, ale výsledky neuropsychologického vyšetrenia sú v norme.
  • Ľudia, ktorí sa sťažujú na kognitívny pokles majú zvýšenú pravdepodobnosť vývinu demencie, preto je nutné ich kontinuálne a dlhodobo monitorovať.
  • Subjektívne zhoršenie kognície sa môže taktiež vyskytnúť pri iných ochoreniach, napríklad pri depresii.

Mierna kognitívna porucha ( nazývaná aj Ľahká kognitívna dysfunkcia)

  • Mierna kognitívna porucha bola konceptualizovaná ako prechodné štádium medzi normálnym starnutím kognície a ľahkou demenciou. Podmienkou pre diagnostikovanie ĽKD je obava zo zmeny vo fungovaní kognitívnych schopností v porovnaní s predchádzajúcou úrovňou fungovania a výkon je horší, než by bolo očakávané vzhľadom na vek a vzdelanie človeka. Tieto problémy však nespĺňajú kritériá demencie a človek je funkčne nezávislý v každodenných aktivitách.
  • Zmena môže byť v jednej alebo vo viacerých kognitívnych doménach (napríklad v pamäti, exekutívnych funkciách, pozornosti, reči alebo zrakovo-priestorových schopnostiach). Mierna kognitívna porucha je obyčajne rozdeľovaná na základe prítomnosti narušenia v pamäti na amnestickú a neamnestickú formu. Na základe domén, ktoré sú ovplyvnené môžeme odhadovať etiológiu MCI (pozrite Druhú úroveň vedomostí, časť Typy miernej kognitívne poruchy).
  • Mierna kognitívna porucha môže ovplyvniť napríklad aj partnerské vzťahy človeka, v zmysle porúch komunikácie, problémov v o vyjadrovaní pozitívnych emócií, straty vzájomnosti a partnerskej vzájomnosti.
  • Keď si človek začína uvedomovať prvé príznaky miernej kognitívnej poruchy, môže cítiť úzkosť a podráždenosť.
  • Mierna kognitívna porucha v 10-15% prípadov prechádza do demencie. V ostatných prípadoch zostáva stabilná alebo sa zlepšuje.

Mierna porucha správania

  • Základnou črtou miernej poruchy správania sú pretrvávajúce a postupujúce zmeny v správaní alebo v osobnosti.
  • Zmeny môžu nastať v motivácii (napríklad apatia, nedostatok spontaneity, ľahostajnosť), regulácii nálady (napríklad úzkosť, podráždenosť), kontrole impulzov (napríklad odbrzdené správanie), sociálnom správaní (napríklad strata empatie, ohľaduplnosti) alebo abnormálnej percepcii či kontrole myšlienok (napríklad bludy, halucinácie).
  • Zmeny v správaní musia byť dostatočne vážne na to, aby spôsobovali problémy v medziľudských vzťahoch alebo schopnosti fungovať na pracovisku, avšak ľudia s touto poruchou si zachovávajú nezávislosť v každodennom fungovaní.
  • Porucha správania v tomto prípade nenastávajú kvôli medicínskym alebo psychiatrickým ochoreniam.
  • Mierna porucha správania a mierna kognitívna porucha sa môžu vyskytovať súčasne.
  • Mierna kognitívna porucha zvyčajne predchádza behaviorálnemu variantu frontotemporálnej demencie.

Ľahký stupeň demencie

  • Rozdiel medzi miernou kognitívnou poruchou, miernou poruchou správania a ľahkou demenciou je vplyv zmien na každodenný život a činnosti človeka.
  • Funkčný pokles nastáva v určitej postupnosti, zvládanie inštrumentálnych aktivít ako varenie, nakupovanie a užívanie liekov je mierne sťažené, avšak základné aktivity, vrátane osobnej hygieny, obliekania a jedenia zvyčajne zhoršené až na úrovni stredne ťažkého stupňa demencie. 
  • Špecifické črty ľahkej demencie závisia od príčiny v pozadí symptómov (Pre viac informácií si prečítajte Druhú úroveň vedomostí, časť Profily problémov podľa formy demencie).

Stredný stupeň demencie

  • Na úrovni stredne ťažkého stupňa demencie sa rozdiely vyplývajúce z príčiny demencie strácajú.
  • Ľudia v tomto štádiu majú závažné problémy s pamäťou a ťažkosti s usudzovaním. Môžu byť dezorientovaní čo sa týka času a miesta. Môžu mať taktiež ťažkosti s vybavením si osobných informácií, ako je napríklad ich adresa či telefónne číslo.
  • Zmenené správanie sa začína objavovať čoraz viac, vrátane apatie, agitácie, bludov či halucinácií.
  • V strednom stupni demencie je ťažké udržať predchádzajúci životný štýl. Ľudia prestávajú pracovať, mení sa ich rola v rámci rodiny, sociálna sieť sa zmenšuje, počet aktivít mimo domu je redukovaný.
  • V tomto štádiu ľudia potrebujú pomoc so základnými každodennými úlohami ako obliekanie, kúpanie, úprava zovňajšku a osobná hygiena, a najmä s komplexnejšími úlohami ako je príprava jedla, užívania liekov  a zapájanie sa do voľnočasových aktivít.

Ťažký stupeň demencie

  • K zmene v kognícii a v správaní sa pridávajú problémy vo fyzickom fungovaní. Môže byť narušený cyklus spánku a bdenia, môžu sa vyskytnúť ťažkosti s jedením a prehĺtaním či kontrolou vylučovacích orgánov. Ľudia majú často problémy s chôdzou a pádmi a môžu sa vyskytnúť záchvaty. Vzniká zvýšená náchylnosť k infekciám, napríklad k pneumónii, čo je najčastejšou príčinou smrti u ľudí s demenciou.
  • V neskorých štádiách demencie väčšina ľudí vyžaduje celodennú pomoc a často bývajú prijatí do zariadení opatrovateľskej služby.
  • Rodinní opatrovatelia, ako aj odborníci, by si mali byť vedomí toho, že ľudia s ťažkým stupňom demencie stále zažívajú pozitívne emócie.

Výzvy podľa typu demencie

Ťažkosti v kognícii, zmenené správanie a problémy so zvládaním aktivít každodenného života sú spoločné pre všetky typy demencie. Ochorenia, ktoré spôsobujú demenciu, však ovplyvňujú mozog odlišne a v rozličných oblastiach. Preto niektoré problémy môžu byť v určitom type demencie dominantné, kým ostatné sú menej významné. Tieto rozdiely sú aplikovateľné najmä v ľahkom až strednom stupni demencie.

  • Pri Alzheimerovej chorobe majú ľudia najmä problémy so zábudlivosťou, majú ťažkosti vybaviť si nedávnu konverzáciu, strácajú predmety, alebo ich dajú na nesprávne miesto.  Majú ťažkosti s nájdením správneho slova, keď o niečom rozprávajú. Môžu mať problém s plánovaním či rozhodovaním. Môžu sa vyhýbať ťažkým úlohám a môžu zažívať sociálne vylúčenie.

  • Behaviorálny variant frontotemporálnej demencie je charakterizovaný zmenami v správaní, ako je napríklad impulzivita, prejedanie sa, prírastok na váhe, apatia, neprimerané sociálne správanie, opakujúce sa, stereotypné alebo obsesívne-kompulzívne správanie a podobne. V jazykovom variante frontotemporálnej demencie býva narušené vyjadrovanie a porozumenie reči.

  • Pri vaskulárnej demencii sa spomaľuje rýchlosť myslenia a objavuje sa kolísanie nálad. Kognitívne poškodenie závisí od lokalizácie vaskulárneho poškodenia.

  • Pri Lewy-body demencii ľudia zažívajú vizuálne halucinácie. Kognitívne schopnosti fluktuujú. Počas REM fázy spánku sa môže vyskytovať kričanie, udieranie, či padanie z postele.

Psychologické a environmentálne príčiny zmeneného správania

Niekedy sa zmenené správanie objavuje kvôli špecifickým environmentálnym alebo externým príčinám. Skôr, než je zmenené správanie riešené farmakologicky, je dobré riešiť tieto podmienky, aby sa človek s demenciou mohol cítiť lepšie.

  • Príliš veľa aktivity alebo nedostatok aktivity – človek s demenciou môže byť  zahltený príliš stimulujúcim okolím (hlučné prostredie, príliš veľa možností, priveľa aktivít, priveľa osôb hovoriacich na človeka s demenciou, televízia alebo rádio, ktoré sú zapnuté po celý čas). Na druhej strane, žiadna aktivita či stimulácia alebo izolácie ja druhým extrémom, ktorý môže zmeniť správanie človeka s demenciou.
  • Správanie opatrovateľa – konanie z pozície autority, povyšovanie sa nad osobu, náhlenie a rozkazovanie môže vyvolať v človeku s demenciou pocit nedôležitosti, neschopnosti urobiť vlastné rozhodnutie a aj odpor alebo verbálnu agresiu. Nový alebo neznámy opatrovateľ môže taktiež v začiatkov vyvolávať neistotu, úzkosť či hostilitu. Môže sa taktiež vyskytnúť zvýšená citlivosť na osobný priestor.
  • Zmeny v rutine a neznáme prostredie – zmeny môžu spôsobiť problémy v orientácii, neistotu a neporozumenie čo a prečo sa deje.
  • Fyzické charakteristiky prostredia – teplota miestnosti, hluk, príliš svetlé alebo nedostatočne svetlé osvetlenie.
Ikona znepokojená tvár

Príklad

Thomasov stav sa zhoršoval a jeho rodina sa oňho nemohla ďalej starať doma. Preto bol prijatý do zariadenia s 24-hodinovou starostlivosťou. Tento prechod však nebol dobre zvládnutý. Pre Thomasa bolo nové nielen prostredie, ale zmenil sa aj režim a personál, ktorý nepoznal, mu hovoril, kedy sa má kúpať, kedy jesť a kedy užívať lieky. Thomas, ktorý mal problémy so slovným vyjadrovaním svojich potrieb, začal kričať, hádzať predmety a odstrkovať ľudí. Bol privolaný psychiater, ktorý mu predpísal lieky na upokojenie. Ak by sme sa na vec pozreli z Thomasovej perspektívy, prijali rešpektujúci spôsob komunikácie, poskytli dostatok času na prispôsobenie sa novej situácii a uplatnili nefarmakologický prístup, ďalším liekom by sme sa mohli vyhnúť.

Referencie a ďalšia literatúra

  • Garand L, Dew MA, Urda B, et a. Marital quality in the context of mild cognitive impairment. West J Nurs Res 29: 976-992, 2007
  • Giebel CM, Burns A, Challis D. Taking a positive spin: preserved initiative and performance of everyday activities across mild Alzheimers, vascular and mixed dementia. Int J Geriatr Psychiatry 32: 959-967, 2016
  • Ismail Z, Smith EE, Geda Y, et al. Neuropsychiatric symptoms as early manifestations of emergent dementia: Provisional diagnostic criteria for mild behavioral impairment. Alzheimers & Dementia. 2016;12(2):195-202.
  • Petersen RC, Smith GE, Waring SC et al. Mild cognitive impairment: Clinical characterization and outcome. Arch Neurol 56: 303-308, 1999
  • Petersen RC. Mild cognitive impairment. N Engl J of Med 364: 2227-223, 2011
  • Petersen RC. Mild cognitive impairment. Continuum (Minneap Minn) 22: 404-418, 2016