Komunikácia
Komunikácia je nevyhnutnou súčasťou manažmentu demencie
Pri rozhovoroch s ľuďmi s demenciou je potrebné zvážiť niekoľko faktorov, z ktorých každý ovplyvňuje komunikačný proces. Problémy so sluchom, kognitívne poruchy a deteriorácia jazykových schopností môžu sťažovať zapojenie človeka s demenciou do rozhovoru bez ohľadu na to, na ktorej strane komunikačného kanála stojí.
Všeobecné odporúčania pri rozhovoroch s ľuďmi s demenciou
- Prispôsobte štýl svojej komunikácie miere kognitívnej poruchy a zohľadnite kultúrne pozadie, predchádzajúce zvyky a individuálne správanie ľudí s demenciou.
- Vyhnite sa kritike a sporom, akceptujte ich názory a vytvárajte pocit spolupráce.
- Zlaďte vašu verbálnu a neverbálnu komunikáciu. Poloha, tón hlasu, výrazy tváre a reč tela sú rovnako výpovedné ako vaše slová.
- Vyhnite sa vysoko položenému tónu hlasu a rýchlej reči, pretože by to mohlo spôsobiť diskomfort, narušiť porozumenie a spôsobiť emocionálny distres.
- Rešpektujte osobný priestor, vyhýbajte sa rýchlym pohybom, udržujte očný kontakt a používajte upokojujúce gestá.
- Vytvárajte pokojné prostredie a odstráňte rušivé vizuálne a akustické podnety.
Porucha reči a jazyka v rôznych štádiách demencie
Problémy s jazykom a rečou sa líšia v závislosti od typu a štádia demencie. S progresiou demencie sa výrazne zhoršuje schopnosť verbálneho vyjadrovania a porozumenia reči. V počiatočnom štádiu demencie sú ľudia stále schopní viesť zmysluplné rozhovory. Avšak už v tomto štádiu sa môžu vyskytovať jemné zmeny v spontánnej reči, ako napr. oneskorené odpovede, anomické pauzy a pomalé tempo reči v dôsledku ťažkostí pri hľadaní slov. V štádiu ťažkej demencie môže byť osoba s demenciou schopná produkovať iba jednotlivé slová alebo zvuky. V tomto štádiu môže prichádzať do úvahy neverbálna komunikácia, ktorá je vhodným spôsobom komunikácie. Pokles v oblasti sémantickej pamäte (znalosť významu slov) má tiež dopad na rozprávanie, porozumenie, písanie a čítanie.
Porucha reči a jazyka pri Alzheimerovej chorobe
Aj keď menšie zmeny vo verbálnych schopnostiach môžu byť už rozpoznateľné v štádiu miernej kognitívnej poruchy, porucha reči a jazyka sa zvyčajne naplno prejaví v štádiu stredne ťažkej demencie. Ťažkosti s hľadaním slov sú najviac zjavným príznakom. V neskorších fázach sa zhoršuje aj schopnosť porozumieť slovám.
Existujú dva varianty frontotemporálnej lobárnej degenerácie, pri ktorých je porucha reči kľúčovým symptómom, ku ktorému dochádza v skorých štádiách ochorenia, zatiaľ čo iné kognitívne schopnosti a aktivity každodenného života môžu byť spočiatku zachované3. Vo variante s názvom „Primárna nonfluentná afázia“ je problémom verbálna produkcia. V druhom variante nazývanom „sémantická demencia“ sa postupne vytrácajú významy slov, objektov a tvárí.
Úloha logopédov
Logopédi posudzujú povahu a rozsah, do akej je komunikácia narušená. Ponúkajú nástroje a cvičenia, ktoré využívajú zachované komunikačné zručnosti alebo uplatňujú kompenzačné stratégie. Logopédi sa tiež zaoberajú ťažkosťami s prehĺtaním, ktoré môžu vzniknúť v pokročilom štádiu demencie. Narušené komunikačné schopnosti sú typicky príznačné pre frontotemporálnu demenciu.
Nízko technologický nástroj, ktorý logopédi používajú, sa nazýva "Talking Mats" ("hovoriace podložky"). Umožňuje ľuďom vyjadriť svoje emócie prostredníctvom obrázkov a symbolov na jednoduchej podložke. Nástroj je ľahko vyrobiteľný a má jednoduchý návod, ako ho používať. Umožňuje ľuďom s poruchami reči zapojiť sa do rozhovoru a vyjadriť svoj názor a pocity na rôzne témy, čím sa zvyšuje efektívnosť komunikácie.
Ďalšie čítanie
- Harnish S, Neils-Strunjas J. In Search of Meaning: Reading and writing in Alzheimer's Disease. Semin Speech Lang 29: 44-59, 2008
- Laforce R. Behavioural and language variants of frontotemporal dementia: A review of key symptoms. Clin Neurol Neurosurg 114: 2405-2410, 2013
- Murphy J, Gray C, van Achterberg T et al. The effectiveness of the Talking Mats framework in helping people with dementia to express their views on well-being. Dementia 9: 454-472, 2010
- Tang-Wai DF, Graham NL. Assessment of language function in dementia. Geriatr Aging 11: 103–110, 2008